Ustarostená mama v priebehu posledných mesiacov sledovala, ako jej 10-ročná dcéra doslova chradne pred očami. Dievčatko začalo mať problémy so spánkom a sťažovalo sa na bolesti v hrudníku, aj keď vyšetrenie u lekára neukázalo žiadne ťažkosti. Dôvodom bola škola a s tým spätá vyťaženosť školáčky. Zúfala matka sa tak rozhodla pre radikálne riešenie.
Vyjadrenie matky
,,Moje dieťa končí s domácimi úlohami. Poslala som e-mail do jej školy, aby som tak dala vedieť učiteľom, že skutočne s nimi končí. Použila som síce výraz „radikálne znížiť“, ale snažila som sa byť vo svojom e-maily zdvorilá, pretože moja dcéra je z toho už hotová.
Moja 10-ročná dcéra miluje čítanie. Za rok prečíta 10-12 kapitol z knihy bez toho, aby som ju do toho musela tlačiť. Pravidelne skúma témy, ktoré ju zaujímajú (práve teraz píše príbeh o vlkoch). Chodí na hodiny kódovania, miluje maľovanie a páči sa jej niečo, čo nazýva Roblox, no vôbec netuším, čo to je. Ale za posledné štyri roky som si všimla, že keď príde zo školy, je v ustavičnom strese. Sťažuje sa na bolesti v hrudníku, kvôli škole sa skoro prebúdza a vôbec to nie je tak, ako by to malo byť. V škole je denne od 8:15 do 16:00. Preto by som chcela, aby mi niekto vysvetlil, prečo by mala ešte každý večer stráviť 2-3 hodiny nad domácimi úlohami? Niekedy sa robenie domácich úloh pretiahne až do 18:30, potom nasleduje večera, potom má hodinu na oddych (alebo dokončenie domácej úlohy) pred spaním vôbec nejaký zmysel?
Vari nie je čas strávený s rodinou dôležitý? Nie je dôležité, aby sa doma dieťa uvoľnilo? Alebo sa má v 10 rokoch stať malým workoholikom? Vedeli ste, že vo Fínsku sú domáce úlohy zakázané? A že majú najvyššiu mieru vysokoškolských študentov v celej Európe? Deti nepotrebujú stráviť hodiny nad domácou úlohou, aby uspeli. Aby dieťa po celom dni v škole strávilo večer za kuchynským stolom pri robení domácich úloh, vôbec nedáva zmysel. NIE, NEDÁVA! Deti potrebujú prestávky po škole rovnakým spôsobom, ako dospelí potrebujú po práci oddych. Musia sa hrať so svojimi súrodencami. Musia sa spojiť so svojimi rodičmi v uvoľnenej atmosfére, nie v tej, z ktorej sú všetci vystresovaní zo zlomkov, pretože – PREKVAPENIE – ja nie som učiteľ. Deti potrebujú čas, aby si užili svoje detstvo alebo sú deťmi len cez víkendy? (Aj keď robíme domáce úlohy aj v nedeľu).
Moje dieťa je z domácich úloh úplne hotové. Ak ju bude chcieť škola potrestať, myslím, že budem musieť prísť na to, ako ju učiť doma. Som veľmi nervózna, pretože aj keď pracujem z domu, pracujem. Mám tiež 3-ročného syna, ktorý chodí do škôlky len na dve dopoludnia týždenne. A ďalší 7-ročný syn je druhák. Budem musieť najať učiteľa, ktorý mi pomôže a budem musieť nájsť skupinu rodičov, ktorí robia to isté, ale v tomto bode nemám na výber. Všetci chceme, aby naše deti vyrastali a uspeli vo svete. Aj keď verím vo vzdelávanie, neverím, že škola by mala pohlcovať život dieťaťa. Je mi jedno, či sa jedného dňa dostane na Harvard. Chcem, aby bola inteligentná, milá, inšpirujúca, dobročinná, duchovná a mala vo svojom živote rovnováhu. Chcem, aby bola duševne a emočne zdravá. Chcem, aby vedela, že práca nie je život, je to len súčasť života. Práca vám ho nenaplní. Nezabezpečí vám teplo rodiny, domov, priateľov a komunitu. Ani sa s ňou nestanete lepším človekom.
Predpokladám, že zajtra dostanem z dcérinej školy odpoveď. Budeme sa musieť rozhodnúť. Ale v budúcnosti chcem domácnosť bez domácich úloh a je mi jedno, koho to bude trápiť. A moje dieťa musí byť dieťa.“
Zdroj: Facebook/Bunmi Laditan | Foto: Facebook/Bunmi Laditan, Pixabay
