Zatiaľ, čo milióny obyvateľov členských štátov Európskej únie by najradšej z tohoto aktuálne 27-členného spolu radi vystúpili alebo ho do istej miery reformovali, v inych krajinách by ľudia radi do nej patrili.

Behom uplynulého víkendu sa konalo v Moldavsku nielen 1. kolo prezidentských volieb, ale zároveň aj referendum ohľadom európskej budúcnosti tejto postsovietskej krajiny.

V referende bola voličom predložená otázka, či sa súčasťou moldavskej ústavy má stať článok definujúci vstup do EÚ ako strategický cieľ.

Zatiaľ, čo ešte po 92% sčítaných okrskoch vyhrávala mierne možnosť nie, a to s cca 52 percentami, väčšie okrsky a hlasy zo zahraničia sčítané v závere otočili výsledok a s cca 50,5% vyhrala možnosť áno.

Dalo by sa teda povedať, že tento priebeh bol podobný ako býva u nás. Hlasujúci zo zahraničia či z veľkých okrskov v Bratislave alebo ďalších veľkých mestách zvyčajne hlasujú inak ako ľudia z menších obcí a miest.

Každopádne, úspešné referendum je len prvým krokom a vzhľadom k ekonomickej a celkovej situácii Moldavska sa nedá očakávať, že by bol jeho vstup reálny skôr než v horizonte desiatok rokov. Navyše, značná časť Moldavcov je stále viac naklonená k Rusku, ktoré má v tejto pomerne chudobnej krajine veľký vplyv.

Čo sa týka výsledkom volieb, 1. kolo poľahky vyhrala súčasná hlava štátu, a síce prezidentka Maia Sandu. Tá sa uchádza o druhé funkčné obdobie a jej súperom v druhom kole prezidentských volieb bude bývalý generálny prokurátor Alexandru Stoianoglo zo Strany socialistov Moldavskej republiky označovanej za proruskú, zatiaľ čo ona zdieľa “európske” hodnoty.

Výsledok Sanduovej je ale podľa domácich médií považovaný za oveľa slabší, než jej bol predpovedaný. Druhé kolo volieb pre ňu bude pravdepodobne ešte ťažšie, keďže väčšina neúspešných kandidátov sa má údajne proti nej spojiť.

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

Příspěvek sdílený Maia Sandu (@maia.sandu)

Zdroj: Nvinky.cz | Foto: Depositphotos