Či sme zdraví, chorí, bohatí alebo znevýhodnení, všetci do jedného sme len ľudia, ktorí sa občas potrebujú zasmiať, ale aj prijať pomoc. Svoje o tom vie aj krásna blondínka Nika, u ktorej to osud zariadil tak, že je pripútaná na invalidný vozík.
Kým iní by sa kvôli svojmu hendikepu utápali v žiali, Nika je večne usmiatou ženou, pričom ju však zaskočila bizarná neochota zdravotníkov. Začiatkom týždňa totiž nastúpila na liečebný pobyt kvôli psoriáze, ktorú mienila liečiť v obľúbených kúpeľoch v Trenčianskych Tepliciach. Stalo sa však niečo, s čím rozhodne nerátala, a tak dnešný deň už opäť trávi v pohodlí svojho domova. Jej príspevok ohľadom celej situácie pobúril na sociálnej sieti Facebook množstvo ľudí, pričom celú situáciu stále berie s nadhľadom a nikomu nepraje nič zlé.
“Každému odpíšem, len pekne vás prosím o jednu vec. V mojom príspevku nešlo o to, aby sme pani z personálu priali niečo zlé, alebo aby jej karma či hoc čo iné vrátila čo povedala či urobila. Chcela som verejnosť a priateľov informovať o tom, ako to chodi… Ak by ste chceli, nabudúce sa môžeme venovať železniciam alebo… Príbehov je kopec 🙂 Ale, prosím, bavme sa o tom, kde sú chyby v systéme, atď, ale neprajme nikomu nič zlé,” nechala sa počuť Nika s pokorou.
Čo sa vlastne stalo a aký je jej príbeh?
“Viem, že doba je zlá a každý jeden z vás má svoje trápenia a starosti, ale predsa by som sa s vami chcela podeliť o môj dnešný deň. Vopred sa ospravedlňujem za prípadné gramatické chyby, ale tieto riadky píšem doslova v rozpakoch,” začína svoju spoveď Nika, ktorá zostala po poslednej skúsenosti v kúpeľoch doslova rozčarovaná.
“Na to, aby ste sa trošku dostali, ako sa povie do obrazu, sa vrátime v čase. Ako všetci viete a ak neviete, áno, som na vozíku a áno, od narodenia. Týmto by som vyriešila najčastejšie mne kladenú otázku. Som taký rebel… okrem toho, že neviem dobre chodiť, mám aj psoriázu. (Už sa začínam cítiť ako sťažujúci sa dôchodca 😀 , ale keďže dôchodca som, aj keď iba invalidný, tak budem ešte pokračovať),” predstavuje sa s humorom mladá blondínka, ktorá dodáva, že s psoriázou sa rozhodla bojovať už pred rokmi na vlastné náklady víkendovými pobytmi v Smrdákoch. Práve tu bojovala proti psoriále vo vani, ktorá jej siahala približne po brucho, a aj keď do nej nedokázala svojpomocne vliezť, napokon to pre procedúry dáko dobojovala s vaňou, schodíkmi, paňou, ktorá stála za ňou i svojou mamou.
To však ešte netušila, že ochorenie sa jej vráti späť. A bola to skutočne trpká skúsenosť: “Nebudem ani hovoriť, čo všetko som za stovky eur vyskúšala od mastičiek po šampóny…. Kto má psoriázu vie. Prišiel deň D a poslala som si návrh do kúpeľov. O cca mesiac mi prišli schválené Smrdkáky. Po komunikácií s kúpeľmi mi však bolo odporučené, aby som si vybrala iné kúpele, lebo oni nie sú pre vozičkárov prispôsobení. Áno, zabolelo, ale hovorím si dobre, sú tu ešte Trenčianske Teplice a riešia aj pohyb, tak to by šlo. Píšem odvolanie do VšZP, čakám na vyjadrenie, príde schválenie Trenčianskych Teplíc, zistím, že potrebujem doprovod a píšem do VšZP. Prosím dodatočne o doprovod, čakám, čakám čakám… Kým všetko prišlo, najbližší termín na ubytovanie bol november ak mám záujem o bezbarierovú izbu a ak beriem čo majú, október. Neváham a beriem, čo majú a idem v októbri. Psoriáza sa zhoršuje a ja čakám… čakám… čakám až sa dočkám. Nastupujem do kúpeľov. Teším sa. Verím v nemožné. Ok už preháňam, ale naozaj som dúfala, že psoriáza sa zlepší aspoň na chvíľu.
Prídem do kúpeľov a dostanem 1. procedúru. Pýtam sa sestričky či to zvládnem ako vozičkar. Sestrička zostane v šoku, ako keby ma nevidela, kým som položila túto pre mňa samozrejmú otázku, na ktorú mi vraj odpovie iba pán doktor. Som na chodbe a čakám… vlastne ja stále len čakám. Prídem dnu a pán doktor sa ma opýta, že prečo som na vozíku. Sebavedomo odpoviem, že lebo mám DMO, ale to som ešte netušila, že moje sebavedomie sa stratí do minúty. Pán doktor mi povedal, že v tom prípade mi kúpele ruší a keby bol vedel, že som vozičkar, tak mi to aj zavolá, že ich ruší. Cítim sa ako malé dieťa, ktoré zistí, že na Vianoce nosia darčeky rodičia a nie Ježiško či Santa. Všetká nádej, čakanie, čas a dúfanie doslova do…. za 1 minútu. Samozrejme, snažila som sa obhájiť tým, že ja aj prejdem, ale pán doktor bol neoblomný. Buď absolvujem všetky procedúry riadne alebo idem domov. Dohodli sme sa, že sa pôjdem pozrieť na vane, v ktorých sa daná zázračná procedúra deje. Ok, hovorím si, tam vleziem, ale asi tam zostanem už na veky vekov, pretože vaňa bola pre mňa príliš nízka.
Nebojte, priatelia, aj teraz za mnou stála pani z fachu. Nechcem nikoho uraziť, ale evokovala vo mne dojem asistentky predaja z mäsiarstva fyzimóniou… (proste všetkým), ktorej sa pýtam…. Keby mi dáte ruku ja by som to zvládla. Odpoveď ,,milej,, pani ma zaskočí – Nie, nedala. Skúšam to znovu. Keby sa našla stolička a dali by ste mi ju sem, ja by som to zvládla. Odpoveď ,,milej,, pani – Nie, nenašla. Neznášam, keď prejavujem svoju slabosť, ale v tom mi z očí padla dáka tá kvapka slanej vody a skúšam to poslednýkrát. Pani, ale keby ste chceli, isto by ste stoličku našli…. Viete … A pani – Nie, nechceli. Vliezť a vyliezť musíte sama, ja vám NEPOMÔŽEM. Ďalej pokračovať nebudem. Končí to tým, že mi zrušili pobyt, vrátili financie, ja som si zobrala svoje dva kufre (bola som zbalená na mesiac) a šla som domov.
Ďakujem, že ste si prečítali môj denník z 2.10.2018. Chcem poprosiť všetkých, aby si uvedomili, že MY SME TU a aj tu BUDEME. Sme ako vy… každému z nás/vás niečo je… a na nás je to len viditeľnejšie. Nikdy neviete, čo sa Vám môže stať aj o minútu. Viete, všetko je o NÁS=ĽUĎOCH, o tom, ako sa správame, ako konáme,” podelila sa so svojou skúsenosťou Nika. A nám preto ostáva len nie súdiť iných, ale pokúsiť sa byť lepšími pre vlastné svedomie.
Ak viete autorke príspevku pomôcť, prípadne pre ňu máte nejakú radu. celý príspevok a kontakt nájdete >>>TU<<<
Zdroj: Facebook
