Žijeme na slobode a predsa občas nestíhame. Pokrok číha na každom kroku, už dnes sme ďalej ako pred rokom a o ďalší rok budeme zase inde. Možno aj skôr. Starší ľudia na technológie rezignovali. Určite ste si to všimli na svojich rodičoch, nehovoriac o prarodičoch. Tým niečo ako notebooky či dotykové mobily nič nehovoria, email je pre nich zázrak. A to sú na slobode. Čo tak má povedať niekto, kto bol mimo reálneho života 44 rokov?
Otis Johnson je na pohľad bežný americký dôchodca, ktorému pomaly ťahá na sedemdesiat. Napriek tomu tak nie je. Keď mal 25 rokov, zavreli ho za pokus o vraždu policajta. A na to majú v USA prísne zákony. Z väzenia vyšiel nedávno, ako 69-ročný muž. Celý život tak prežil za mrežami. Na slobode bol naposledy v roku 1972, v dobe, keď poznal akurát tak pevnú linku a farebný televízor, keď bol Sovietsky zväz v plnom rozkvete, keď sa narodil Jaromír Jágr!
[sociallocker]Aké boli jeho dojmy? Na slobodu sa priveľmi ani netešil, priateľov mal vo väzení, s mnohými prežil desať či dvadsať rokov. S rodinou prerušil kontakt v roku 1998. Vo väzení televízor nepozeral, akurát nejaký ten šport. Keď vyšiel von, ostal v šoku. Všetko sa zmenilo. Doslova.
“Mal som pocit, že všetci ľudia sú agenti, že sa niečo musí diať. Rozprávali sa sami so sebou, resp. do malých agentských prístrojov. Všade boli regály plné vecí, na uliciach svietili farebné reklamy. Toto kedysi nebolo. V obchodoch bolo na výber toho nespočetne. Do obyčajného orieškového masla dávajú dokonca aj želé. Niekedy si neviem vybrať, čo si kúpim.” Toto muža posunulo vpred. Uvedomil si, že hoci prežil celý život kvôli hlúposti vo väzení, predsa len mu nejaký čas ostáva. “Chcem opáčiť všetko. Vždy si kúpim niečo iné. Inú minerálku, inú sladkú farebnú vodu, niektoré veci sú fakt šialené!”
Muž sa rozhodol nechať minulosť za sebou, je to preňho jediná možnosť, ako sa nezblázniť. “Mám ešte pred sebou časť života, novú etapu. Môžem všeličo stihnúť,” doplnil Otis.
Zdroj: extra.cz | Foto: YouTube[/sociallocker]
