Svet filmu zasiahla tragická správa o smrti jedného z našich najuznávanejších režisérov, ktorý skonal vo veku 83 rokov. Pre Slovensko a Česko je to veľká, a nenahraditeľná strata!
Juraj Herz sa narodil na východe Slovenska v Kežmarku. Keďže bol židovského pôvodu a počas krutej vojny mu z rodinou hrozila deportácia do koncentračného tábora, dali sa pokrstiť evanjelickým kňazom. Bohužiaľ, ani tento akt ich pred nemilosrdným transportom nezachránil.
Asi pol roka pred ukončením vojny bol spolu s rodičmi deportovaný do pracovného tábora v Ravensbrucku a neskôr po rozdelení bol Juraj premiestnený do obávaného vyhladzovacieho tábora smrti v Sachsenhausene. Tam ho našťastie zastihol koniec zúrivej vojny a bol oslobodený.
Juraj následne študoval fotografiu na Umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a neskôr réžiu a bábkoherectvo na DAMU v Prahe. Vždy ho to lákalo ku filmu a pôvodne chcel byť hercom, ale na hereckú fakultu ho nepriali, vraj kvôli jeho vzhľadu a argumentu, že by v jeho dôsledku nemali žiadne vhodné filmové úlohy.
V rokoch 1960 – 1961 pôsobil ako herec a režisér v pražskom divadle Semafor a neskôr bol asistentom réžie a režisérom na Barrandove v Prahe.
Po režisérskom debute v roku 1965 (Sběrné surovosti) o rok neskôr natočil svoj prvý celovečerný film Znamení raka (1966). Nasledovala takmer šesťdesiatka hraných a dokumentárnych filmov, ktoré žali úspechy v zahraničí: Spaľovač mŕtvol (1968) – film navrhnutý na Oscara, televízny film Sladké hry minulého léta (1969) – Zlatá nymfa a Grand Prix z Medzinárodného televízneho festivalu v Monte Carlo, Petrolejové lampy (1971) – premietané na Filmovom festivale vo francúzskom Cannes, Morgiana (1972) – Zlatý Hugo Filmový festival Chicago v USA a ďalšie.
V roku 1987 sa po mnohých príkazoch, zákazoch a zásahoch do svojich filmov rozhodol emigrovať do Nemeckej spolkovej republiky (NSR), kde nakrúcal najmä televízne filmy.
Medzi jeho najznámejšie a divácky obľúbené filmy, ktoré stvoril prostredníctvom svojej režisérskej taktovky boli komédie Holky z porcelánu (1974), Holka na zabití (1975), Den pro mou lásku (1976), rozprávky Panna a netvor a Deváté srdce (obe 1978) či komédie Buldoci a třešně (1981) a Sladké starosti (1984). Medzi jeho posledné filmy patril horor T.M.A. (2009), Habermannův mlýn (2010) – film bol nominovaný na Českého leva – a autobiografický film Čestný občan – desaťminútový film, súčasť celovečerného filmu Slovensko 2.0 (2013).
Nesmrteľné diela Juraja Herza ocenili aj na viacerých filmových festivaloch – v americkej Atlante, v talianskom Sorrente, Chicagu, v španielskom Madride, českých Karlových Varoch a vo švajčiarskom Montreaux.
Cenu za celoživotné dielo mu udelili na Medzinárodnom festivale filmov pre deti a mládež v českom Zlíne (2004) či na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch (2009). V rovnakom roku získal Cenu za dlhodobý prínos českému filmu od Českej filmovej a televíznej akadémie. V máji 2011 si prevzal titul Čestný občan mesta Kežmarok. V roku 2009 si za neho prevzal aj Českého leva za celoživotný prínos do kinematografie.
Smutnú správu o jeho skone priniesol jeho dobrý priateľ Andy Hryc, ktorý na svojom facebookovom účte uverejnil: “Slovenská i česká kinematografia pred chvíľou utrpela nenahraditeľnú stratu. Jeden z najúžasnejších režisérov, akých som kedy stretol pán Juraj Herz odišiel do režisérskeho neba. Nikdy na teba nezabudnem Juraj, ďakujem, že som Ťa poznal a že som mohol s Tebou pracovať. Odpočívaj v pokoji.”
Česť jeho pamiatke!
Zdroj: wikipedia, Facebook| Foto: Facebook, pexels
