Kto by si to bol pomyslel! Výrobcovia tradičnej slovenskej špeciality nás doslova vodia za nos. Mal to byť obyčajný test kvality a kvantity, no odhalil obrovské nedostatky. To, čo si kupujeme v domnienke kvalitného výrobku, súdiac podľa popisu na obale totiž nie je to, za čo si skutočne platíme.
Reč je o vychýrenej mäsovej pochúťke, ktorú máme v Bruseli zaregistrovanú ako našu tradičnú špecialitu. Pravé spišské párky by mali obsahovať najmenej 80,2 % mäsa bez kože a mať minimálne 10 % čistej svalovej bielkoviny. Mal by to byť kvalitný slovenský výrobok, za ktorý sa aj patrične pripláca. No skutočnosť je úplne iná!
Toto trpké zistenie vyšlo zo šokujúcich výsledkov testov realizovanou Asociáciou spotrebiteľov v SR, keď dala v akreditovaných laboratóriách ŠVPÚ otestovať 9 spišských párkov od rozličných domácich výrobcov (Tauris, Billa, Maroš, Berto, Cimbaľák, Tesco, Baron, Fine Life, Mecom) a toto testovanie dosiahlo najhoršie výsledky v jej 15-ročnej histórii. Testom obsahu mäsa a čistej svalovej hmoty neprešiel totiž ani jeden výrobok.
„Šesť párkov nedodržalo dostatok čistej svalovej hmoty, po započítaní odchýlky ešte hranične splnili normy párky Billa. Zvyšných päť výrobcov ( Cimbaľák, Fine Life, Baron, Mecom a Tesco) klame normy aj spotrebiteľov a do párkov dáva buď málo alebo nekvalitné mäso,“ informoval Miloš Lauko.
Ďalším nedostatkom bolo splnenie noriem tuku a nedodržiavaním zákazu používania sóje v tejto tradičnej pochúťke. Taktiež sa testom ukázalo, že typická červená šťava, nie je výsledkom pridania pálivej a sladkej papriky ako deklarujú výrobcovia, ale boli nahradené farbivom košenila (karmín alebo E120).
Jedinou normou, ktorá bola u všetkých výrobcov splnená, bolo plnenie do jedlého črievka z baranieho čreva.
Takýto podiel mäsa by mali spišské párky obsahovať!
(spolu 80,2 % bez kože)
- 21,2 % hovädzieho mäsa s obsahom tuku maximálne 10 %
- 21 % bravčového mäsa s obsahom tuku max. 10 %
- 38 % bravčového mäsa s obsahom tuku maximálne 50 %
- 12 % bravčových koží
Asociácia má závažné výhrady aj voči zavádzaniu spotrebiteľov a obchádzaniu noriem výrobcami. „Deklarácia na obale je jediná pomôcka, ktorú má spotrebiteľ v okamihu nákupného rozhodovania. Ak to, čo je napísané na obale, nesúhlasí s tým, čo namerajú v laboratóriu, je to klamanie a zavádzanie. “ dodáva Lauko.
[poll id=”125″]
Zdroj: pravda.sk, etrend.sk, Asociácia spotrebiteľov SR | Foto: Pixabay
