Otec rodiny sa ako každý deň vrátil večer unavený z práce domov a dúfal, že si v pokoji pozrie svoj obľúbený futbalový zápas. Jeho manželka bola po celodennej starostlivosti o deti a rodinu tiež poriadne vyčerpaná, preto by ocenila mužovu pomoc s deťmi, ktorej sa však, tak ako zvyčajne, nedočkala. Čaša trpezlivosti pretiekla a ona treskla dvermi!
Z futbalu tak nebolo nič a manžel sa musel postarať o plačúce deti. Manželka sa však v ten večer už domov nevrátila, neprišla dokonca ani na druhý deň. Po dvoch dňoch celodennej starostlivosti o rodinu muž pochopil, čo všetko táto obeta so sebou prináša a rozhodol sa milujúcej matke svojich detí napísať list, v ktorom sa podelil o svoje pocity.
Manželke venoval tieto slová:
„Moja drahá,
pred dvoma dňami sme mali veľkú hádku. Prišiel som z práce veľa unavený. Bolo už 8 večer. Ja som si chcel len sadnúť a pozerať futbal. Keď som ťa uvidel, bola si vyčerpaná a v zlej nálade. Deti sa hádali, bábätko plakalo počas toho, čo si sa ho snažila uspať. Iba som zvýšil hlasitosť v televízii.
„Nezabilo by ťa, keby si trochu pomohol a postaral sa o deti,” povedala si mi sklamane a stíšila hlasitosť.
Odpovedal som nahnevane: „Strávil som celý deň v práci a ty sa môžeš hrať doma s bábikami.“
Hádka sa stupňovala a stupňovala. Plakala si, pretože si bola naštvaná a unavená. Povedal som ti kruté veci. Kričala si, že už to nevydržíš. Vybehla si z domu v slzách a nechala si ma doma s deťmi. Musel som im dať najesť a pripraviť ich do postele. Na ďalší deň si sa stále nevracala a ja som si musel vyprosiť dovolenku, aby som mohol postrážiť deti. Mal som záchvaty hnevu a plaču. Pobehoval som celý deň a nenašiel som si čas ani na sprchu. Zohrieval som mlieko, obliekal som deti, umýval kuchyňu a stále dookola. Bol som zavretý celý deň a nemohol som si pohovoriť s nikým starším nad 10 rokov. Nesadol som si slušne k jedlu a nevychutnal som si ho, všetko kvôli starostlivosti o deti. Bol som mentálne a fyzicky vyčerpaný, chcel som spať aspoň 20 hodín v kuse. Opak bol pravdou, po troch hodinách spánku dieťa opäť plakalo.
Skúsil som žiť v tvojich topánkach 2 dni a 2 noci. A môžem ti povedať, že som si veľa uvedomil. Zažil som tvoju únavu. Uvedomil som si, že byť matkou je neustála obeť. Zistil som, že je to náročnejšie, než byť vo firme 10 hodín a robiť finančné rozhodnutia. Desí ma, že si sa musela vzdať svojej profesie a ekonomickej slobody, len aby si bola deťom k dispozícii. Obetovala si sa a nešla von s priateľmi, nešla si cvičiť a v noci si často nespala.
Uvedomil som si, že si sa musela cítiť sklamane, keď ťa moja mama kritizovala za výchovu našich detí. Nikto nevie lepšie, čo je vhodné pre deti, než ich mama. Uvedomil som si, že je na teba vyvíjaný veľký spoločenský tlak. Nikto si ťa nevšíma, neocení a neohodnotí ťa.
Napísal som ti tento list nielen preto, aby si vedela, že mi chýbaš, ale aj preto, že už nechcem prežiť deň bez toho, aby som ti povedal TOTO:
„Si veľmi statočná, robíš to skvele a obdivujem ťa.“
Zdroj: trendweb.sk
