Ešte relatívne nedávno stálo obedové menu v mnohých reštauráciach do 5 € (pred desiatimi rokmi pokojne do 4 €), aktuálne sa zvyčajne jeho cena pohybuje v rozmedzí 7 a 9 €. Ceny v jedálnych lístkoch sú také, že za pomerne bežné jedlo s prílohou a nápojom zaplatíme pokojne aj 15 € na osobu, a to nemáme na mysli žiadne nóbl reštaurácie.
Aj tak ale vidno, že množstvo ľudí pravidelne pridáva na sociálne siete fotky z reštaurácií. My sme sa opýtali viacerých ľudí z bližšieho či vzdialenejšieho okolia, ako sa ich návyky, čo sa týka obedov či návštev reštaurácií všeobecne, pomenili.
„Som zvyknutý chodiť často do neďalekej reštaurácie na menu skladajúce sa z polievky, hlavného chodu, nápoja a dezertu, kde sa fakt človek naje. Nedávno to stálo 5-6 eur, dnes 9 eur. Ale chodím tam naďalej. A keď som v práci, s kolegami si dáme niečo z firemnej dotovanej kuchyne,“ zhodnotil 32-ročný Lukáš z Modry, ktorý je slobodný. Avšak dodáva, že ak by mal rodinu, nedokázal by ani zo svojho celkom pekného platu takto “financovať” aj ju, resp. by nič neušetril.
„V reštaurácii som nebola mesiace. A vlastne od pandémie prakticky vôbec, s výnimkou pár posedení so známymi. Varíme si s manželom doma a v práci máme našťastie obedy za veľmi prijateľné ceny,“ povedala nám Michaela z Levíc.
28-ročný Peter zo Žiliny, ktorý býva v podnájme, priznal, že naučenie sa variť aspoň základné jedlá mu zachraňuje kožu. „Kedysi sme si do práce objednávali s kolegami päť dní v týždni obedy a postačila nám na ich pokrytie stravenka za cca 4 eurá. Potom sme pár centov či euro doplácali. Teraz, aj keď som slobodný, si varím sám. Vždy v nedeľu a potom v utorok alebo v stredu si navarím na viac dní a nosím si to do práce. Ušetrí mi to najmenej 100 eur za mesiac, čo je pekná suma a využijem ju inak,“ povedal.
„Tie ceny sú aj pre človeka zarábajúceho tisíc eur už šialené. Verím, že prevádzkovatelia majú vysoké náklady, no do reštaurácie chodíme už s rodinou len v prípade nejakej významnejšej oslavy alebo keď sme na výlete. Veď inak by dal človek sám takmer 300 eur mesačne len za jedlo. Teda, čo za jedlo. Za obed. A čo manželka a deti? Potom sú tu náklady na bývanie, oblečenie, domácnosť, nákupy a všetko, čo potrebuje celá rodina,“ zhodnotil situáciu Rado z Púchova.
Iná situácia ale nie je ani v Česku, kde sa aj obyčajné denné menu predražilo. „Manželka je učiteľka a má našťastie obedy za pár korún, no i tak doma varíme, lebo nás stoja obedy stovku (cca 4 eurá) a koľkokrát sa ani z toho nenajem a objednanie si obedu niekde z mesta je ešte o dosť drahšie. A syn takisto musí ešte večer po príchode zo školy niečo jesť. Ale netvrdím, že sem-tam niekde nejdeme aspoň na pizzu alebo kebab. Ale rozhodne nemám v úmysle nechať toľko peňazí navyše za obedy a ani cez víkend. Radšej ich ušetrím, nikdy neviete, kedy budete mať vysoké výdaje,“ povedal Martin žijúci v Zlíne.
„Reštaurácie? A čo kradnem? Už som aj prestal pred dvomi rokmi fajčiť. A aj tak som sotva na konci mesiaca v pluse. Ak idem dvakrát do mesiaca niekde na pár pív, tak je veľa. Od leta som bol raz so spoluhráčmi v meste a inak nič,“ zveril sa redakcii Trenčan Roman, ktorý už niekoľko rokov žije v podnájme.
Niekoľkí ďalší oslovení ľudia priznali, že viac či menej obmedzili návštevy reštaurácií, pizzerií či pohostinstiev. To však robí nepochybne vrásky na tvárach ich majiteľom, keďže ceny možno aj preto museli ešte viac navýšiť.
Zdroj: Hitky | Foto: Pixabay
