Domáce prostredie býva v športe miernou výhodou. Hráčov dokážu vlastní fanúšikovia nakopnúť k lepším výkonom, no výhodou je trebárs aj zdalosť „domácich“ pomerov.

Avšak v juhoamerickej Bolívii boli pokorené akékoľvek „normy“. A domáci futbalisti to využili na pohodlné víťazstvo v pomere 4.0 nad Venezuelou v rámci kvalifikácie o MS 2026.

Tento duel sa hral totižto na štadióne Estadio Municipal de El Alto pred zrakmi 20 tisíc divákov v nadmorskej výške cca 4100 metrov. Pre porovnanie, žiaden európsky poprednejší tím nehrá ani vo výške 1000 metrov nad morom a trebárs v takom Nepále sa hrajú medzinárodné stretnutia vo výške 1400 metrov, v Andorre je to 1000 metrov nad morom.

Len jedenásť európskych vrchov má nadmorskú výšku nad 4100 metrov, a teda, akoby sa hralo na vrcholkoch Álp.

Každopádne, žiadna oficiálna smernica ani pravidlo FIFA napriek niekdajším návrhom aktuálne neupravuje maximálnu nadmorskú výšku pre súťažné medzinárodné stretnutia, takže hráči Bolívie zvyknutí hrávať v extrémnych výškach majú nesmiernu, no regulernú výhodu a údajne na tomto štadióne budú hrávať častejšie. Tak sa nechajme prekvapiť, či tam nájdu premožiteľa. V minulosti napríklad v roku 2009 rozdrvila vo výške 3640 metrov Argentínu na Estadio Hernando Siles 6:1.

Je ale tiež otázkou, nakoľko si Bolívijčania sami vlastne sťažujú skvalitnenie svojho futbalu, pretože hrať vo výške 4 kilometrov so sebou nesie okrem nesporných výhod ako rýchlej únavy súperových hráčov a odlišného správania lopty, ktorá v riedkom vzduchu lieta oveľa rýchlejšie ako normálne, tiež napríklad nevýhodu v podobe trvalej fixácie na tieto podmienky. V hosťujúcich zápasoch ich reprezentanti (väčšina hrá domácu ligu) totižto veľmi často prehrávajú.

Zdroj: Sportbible | Foto: X/VarskySports