Je tomu takmer mesiac, čo hliadka z Obvodného oddelenia Policajného zboru v Sládkovičove objavila v dome vo Veľkej Mači telá surovo zavraždeného investigatívneho reportéra a externého univerzitného pedagóga Jána Kuciaka, spolu s jeho snúbenicou Martinou Kušnírovou. Aj keď sa doposiaľ nepodarilo vypátrať vrahov dvojice, polícia i verejnosť je presvedčená, že za ich úmrtím stojí práve práca nebojácneho redaktora.
Ján Kuciak, ktorý sa narodil 17. mája 1990 v Štiavniku, bol absolventom Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Práve tu investigatívny reportér pokračoval aj na doktorandskom štúdiu v odbore masmediálna komunikácia, pričom v lete 2017 poskytol pre univerzitný časopis Občas nečas jedinečný rozhovor. Práve v ňom sa vyjadril k mnohým témam, ktoré s odstupom času doslova vyrážajú dych a zdajú sa byť viac než mrazivé.
Ako Ján Kuciak uviedol, spočiatku vôbec nevedel, akému povolaniu sa bude po strednej škole venovať a všetko sa vyprofilovalo až postupom času. K svojej prvej väčšej kauze sa dostal už počas písania bakalárky, kedy bol na praxi v denníku SME a vypukla kauza Gorila. Tu si bod po bode prechádzal všetky privatizácie, čo mu pomohlo aj v jeho neskoršej investigatívnej práci. Smelý novinár sa následne dostal k spravodajstvu v Hospodárskych novinách, kde sa však dlho neohrial a popri doktoradskom štúdiu zakotvil v investigatívnom tíme portálu Aktuality. ,,Máme veľmi, ale naozaj veľmi veľa tém, ktoré sú dôležité a silné. Snažíme sa z nich vybrať to, čo má váhu a dá sa overiť. Hocikto mi s istotou môže tvrdiť, že napríklad Kaliňák niečo ukradol, ale keď sa to nedá overiť, nebudeme sa tým polroka zaoberať. Musíme mať silnú indíciu. Vždy sa snažíme zohnať čo najviac podkladov,” uviedol v rozhovore Ján Kuciak, ktorý bol zavraždený práve v dôsledku zbierania dôkazov a materiálov.
Na otázku, či sa mu zdá, že je v tomto období investigatívna žurnalistika pre novinára nebezpečná, odpovedal usmrtený reportér vzhľadom k dnešnej situácii priam mrazivo: ,,Ešte sa mi nestalo, že by ma niekto zbil alebo že by mi niekto podpálil auto, čo bolo kedysi bežné. Možno to bude tým, že auto mám iba niekoľko mesiacov. (smiech) Nemyslím si, že by moja práca bola nebezpečná v tomto význame. Maximálne sa nám niekto vyhráža súdom, podá trestné oznámenie. Podľa mňa sú v nebezpečnejšej pozícii zdroje.”
Napriek skutočnosti, že Ján v interview pôsobil mimoriadne uvoľnene a nadšene zo svojej aktuálnej práce, priznal, že o svoju bezpečnosť sa ,,zatiaľ” nebojí. O to paradoxnejšie vyznieva tvrdenie, v ktorom si ohľadom hľadania pravdy sype popol na hlavu: ,,Mal som krátku dobu optimizmu, keď som si hovoril, že niečo napíšem a všetci skončia. Ale netrvalo to dlho. Som zmierený s tým, že to tak nie je. Nie je to o tom, že za každú jednu vec, čo napíšem, sa stane niečo významné. Verím, že postupnými krokmi sa dá spoločnosť a politická verejnosť kultivovať tak, aby si ľudia takýchto vecí dovoľovali stále menej a menej.” Ako ďalej Ján Kuciak uvádza, uvedomuje si, že to možno bude trvať celý život, pričom si myslel, že svojou prácou nedokáže zmeniť Slovensko: ,,Zmeniť asi nie, možno trochu prispieť k tej zmene. Aspoň malou časťou.”
Je absolútne nepochybné a nepopierateľné, že práve Ján Kuciak, ktorého šokovalo, čo všetko je na Slovensku stále možné, pohol širokou verejnosťou a práve vďaka jeho úslužnej práci sa zmobilizovalo desaťtisíce národniarov bojujúcich za pravdu. Muž, ktorý sa snažil odhaliť spravodlivosť, je, žiaľ, dnes už na druhom svete, avšak jeho odkaz zostáva naďalej medzi všetkými Slovákmi.
,,Ale my na Slovensku máme niekoľkých slušných prokurátorov, sudcov aj policajtov. Stačí, aby na nich tí ostatní nemali dosah, a dokážu svoju úlohu spraviť do konca. Možno to nie je až také strašné, ako sa hovorí, a netreba všetkých vymeniť. Je potrebné vymeniť tých, ktorí majú absolútnu moc vo svojej oblasti, a zmeniť atmosféru. Ale aby som odpovedal na vašu otázku, neviem, ako dlho to potrvá.” Ján v auguste 2017 ani netušil, akú moc budú mať jeho slová už o pár mesiacov…
Celý rozhovor s Jánom Kuciakom z augusta 2017 si môžete prečítať >>>TU<<<
Zdroj: Občas nečas | Foto: Facebook
