Nielen na Slovensku, ale všade vo svete sa dnes oslavuje Medzinárodný deň žien. Či už ide o matky, sestry, manželky, priateľky, predavačky, asistentky alebo riaditeľky spoločností, všetky dámy majú čosi do seba a všetky sa chcú cítiť výnimočné nielen dnes, ale každý deň v roku. Pri príležitosti jedinečnej oslavy nežnejších polovičiek sa objavila intímna spoveď muža, ktorému otvoril oči o jeho žene až rozhovor s nešťastným vdovcom. Dámy, prajeme vám krásny MDŽ!
“Nemôžem a ani sa nechcem tváriť ako dokonalý muž. Predvčerom som ešte vôbec netušil, že dnes oslavujú sviatok všetky ženy, nakoľko som bol až príliš ponorený do svojej práce. Usmievala si sa na mňa a ja som ťa odbil tým, že sa ponáhľam do roboty, lebo ,,termín nepustí”.
Ostala si stáť medzi dverami s prázdnymi očami, a keď som si bez bozku na rozlúčku iba vytrhol kľúče z dvier a utekal do auta, ty si sa v rutine bežného dňa len jemne usmiala a popriala mi šťastný deň. Nepočul som ťa, v hlave som mal tisíc iných vecí, ktoré ešte musím stihnúť zariadiť, považoval som ťa za prirodzenú súčasť svojho života, ktorá sa jednoducho štandardne vyskytuje v mojej blízkosti. V noci, keď som sa vrátil domov, si ma čakala ako každý deň, otvárala mi dvere ako natešené dieťa, podávala mi zohriatu polievku a ja som ti len odvrkol, že nie som hladný a padol som do postele. Bože, aký som len idiot!
Včera sa opakoval podobný scenár, s novým dňom som sa prezliekol do novej košele a prijímal úsmevy cudzích žien s myšlienkou na to, ako sa z teba vytratil život. V jedinej chvíli sa však všetko zmenilo. V sobotu sme mali poradu a kolega, ktorý so mnou pracoval už zopár rokov, sa ma so žiadostivým pohľadom opýtal, či už pre teba mám kvety. Nerozumel som jeho otázke, no v tom momente mi vysvetlil, že počas obedovej pauzy ide za zopár chalanov kúpiť kytice k MDŽ a aspoň takto si pripomenie svoju ženu, ktorá už, žiaľ, nie je medzi nami. Tomáš bol chlap na správnom mieste, no keď som zostal stáť s otvorenými ústami, vysvetlil mi, čo pre neho jeho manželka znamenala napriek tomu, že každý deň drel ako kôň. Neuvedomoval si jej hodnotu a všetko, čo pre neho robí, až kým nečakane nezomrela pri autonehode. Vtedy však už bolo neskoro….
V ten večer som nemohol spať. Premýšľal som, či som naozaj tak hlúpy a neuvedomujem si, že všetku vášeň v tvojom živote som zabil ja, keď si ma každý deň čakala s teplým jedlom a uprataným bytom. Kým ja sa v práci stretávam s kopou ľudí a bezstarostne flirtujem s čašníčkou počas obeda, ty mi doma s láskou varíš večeru, na ktorú sa neraz ani nepozriem. Každý deň sa snažíš byť lepšou manželkou a matkou, pričom vymýšľaš spôsoby, ako sa dostať do mojej priazne, aby som si ťa všimol na viac minút z dňa, ako len pri dverách, keď s telefónom pri uchu odchádzam či prichádzam z práce. Prepáč mi.
Si výnimočná žena, ktorá mi dala možnosť zdieľať s ňou celý život. Už som možno zabudol, aké je to mať strach pred skúškou v škole, no nikdy nechcem zabudnúť, aké je to budiť sa po tvojom boku. Možno som zabudol, aké je to byť dobrým človekom, no nikdy nechcem prísť o tvoje ruky, ktoré mi dokážu dať povzbudenie v akejkoľvek situácii. Možno som zabudol, aké je to byť dobrým partnerom, no nikdy nechcem prísť o tvoju lásku, ktorá mi dáva silu v každom momente môjho života. Nerozumiem, ako som mohol byť tak slepý. Ležím vedľa teba, hladkám ti vlasy, do ktorých pomaly pribúdajú šediny, píšem ti tieto riadky a po lícach mi stekajú slzy.
Prepáč, že som zabudol, ako sa prejavuje láska. Prepáč, že som zabudol na to, že úspešným a nebojácnym človekom som len vďaka tebe. Môj život nerobíš dokonalým len veľkými gestami. Robíš ho výnimočným tým, že si. Dnes si opäť uvedomujem, že mám po svojom boku silnú, nebojácnu, úžasnú, starostlivú, nádhernú a jedinečnú osobnosť. Si mojou partnerkou, si mojou oporou, si mojím svetlom. Si výnimočná a ja opäť viem, že žiť musím práve pre nás tak, ako to robíš dlhé roky aj ty. Dnes ostávam doma, idem ti po rokoch pripraviť raňajky. Tento deň patrí tebe a ja pokorne ďakujem, že stále môžem byť v tvojej blízkosti. Odteraz bude všetko iné, sľubujem. Ľúbim ťa…”
