Na Slovensku azda neexistuje človek, ktorý by dnes nevedel, kto bol Ján Kuciak. Investigatívny reportér, novinár a externý učiteľ novinárčiny. Bohužiaľ, pred pár dňami bol spolu so svojou snúbenicou Martinou Kušnírovou úkladne zavraždený dosiaľ neznámym páchateľom, pričom zrejmým motívom vraždy je investigatívna žurnalistická práca, ktorej sa venoval. Česť jeho pamiatke a úprímnú sústrasť všetkým pozostalým, priateľom, známym a kolegom.
Tento pondelok bude navždy zapísaný veľkými čiernymi písmenami do histórie nie len slovenskej žurnalistiky, politiky či kriminalistiky, ale tiež do samotných Slovenských dejín. Po tom všetkom, čo po týchto dňoch vyšlo najavo, nám občanom musí byť zo Slovenska veľmi smutno. Ale hlavne, máme určite všetci hlavu plnú otázok.
Kto a prečo zastrelil jedného z najlepších ivestigatívnych novinárov z jedného z najlepších vydavateľských domov na Slovensku? Čo také sa zrejme mladý, 27-ročný muž dozvedel, že musel skončiť s guľkou v hrudi a kaluži krvi, a podobne ako jeho úplne nezainteresovaná snúbenica? Máme sa my novinári, či bežní občania od dnes báť, že za svoje poznatky, zistenia či názory skončíme v tejto krajine rovnakou hrdlorezbou?
Podľa všetkého je za vraždou séria Kuciakových článkov, ktoré mal napísať o pôsobení talianskej mafii na Slovensku a jej prepojení na najvyššie miesta v Slovenskej politike, no bohužiaľ, jeho poznatky boli spísané a publikované až po jeho smrti.
Podľa Kuciaka taliani pravdepodobne napojený na taliansku mafiu, alebo dokonca ich samotní členovia „podnikajú“ na východnom Slovensku a dostávajú milióny eur rôznych dotácií na pôdu, na ktorej pravdepodobne iba fiktívne hospodária alebo napríklad na fotovoltaické elektrárne. Ján Kuciak vo svojom článku spomína aj niekoľkostupňové podvody voči štátu na DPH a iných, aj súkromných osobách. Pravá činnosť tejto talianskej mafie je však s najväčšou pravdepodobnosťou obchod s drogami, zbraňami či ženami. „Podnikanie“, ktoré vykazujú napríklad na Slovensku je iba akési „privyrobenie“ ale hlavne – legalizácia (alebo ľudovo hovorené „pranie“) peňazí zarobených vyššie spomenutou a inou trestnou činnosťou.
Na túto taliansku mafiu, podľa toho ako to popísal nebohý Ján Kuciak bol s veľkou pravdepodobnosťou napojený, alebo je aj jej samotnou súčasťou aj istý podnikateľ z východného Slovenska Antonino Vadala, pôvodom však z talianskej Kalábrie, odkiaľ pochádza (náhoda?) aj samotná spomínaná talianska mafia , ktorý ešte pred pár dňami mal na Facebooku za priateľov predsedu slovenského parlamentu Andreja Danka (SNS) a iných vplyvných politikov, napríklad Košického primátora a zároveň poslanca Národnej Rady Richarda Rašiho (SMER-SD).
Pýtame sa, ako je toto vôbec možné? To sa tu politik nehanbí byť na Facebooku verejne priateľ s pravdepodobným mafiánom?
Čo je však najviac zaujímavé, pán Antonio Vadala v minulosti podnikal, resp. mal spoločnú firmu s verejne dobre známou „misskou“ Máriou Troškovou (nahé fotky tu), neskôr asistentkou samotného predsedu vlády Róberta Fica (SMER-SD), dnes dokonca vo funkcii hlavnej štátnej radkyne. Nie je absolútne neprijateľné, aby niekto takýto bol v tak vysokej pozícii – tak blízko vlády Slovenskej Republiky?
A teraz najväčšia „pecka“ – pán Viliam Jasaň, človek s preukázateľnými väzbami znova na Antonia Vadala a jeho dlhoročný obchodný partner, ktorému predtým robila asistentku taktiež slečna Trošková (trošku náhoda nie?), sedí vo funkcii riaditeľa kancelárie a tajomníka Bezpečnostnej rady Slovenskej Republiky! Pán Jasaň dostal aj bezpečnostnú previerku najvyššieho stupňa, ako tajomník rady sa zodpovedá priamo predsedovi vlády Róbertovi Ficovi (SMER-SD).
Aj vám sa z toho točí hlava? Toto všetko sa deje v našom štáte. V skratke povedané, s najväčšou pravdepodobnosťou máme pri ľuďoch najvyšších orgánov štátu ľudí s priamym a preukázateľným kontaktom na mafiu, možno najobávanejšiu v Taliansku. A z histórie vieme, že mafia z ktorej krajiny je na svete tá najobávanejšia. Áno, tipujete správne, je to práve tá Talianska.
A čo sa stane keď „niekto“ zavraždí novinára spôsobom, z ktorého je možné dedukovať, že nejde o slovenský štýl „vyrovnávania dlhov“, ale viacerí odborníci tvrdia, že takto sa popravujú nepohodlné osoby najmä napríklad na juhu Talianska, alebo tiež na Malte, kde zhodou okolností zrejme tá istá talianska Ndrangheta podobným spôsobom zavražila novinárku, rovnako (náhoda, však?) ivestigatívnu?
Stane sa to, že najvyšší predstavitelia orgánov činných v trestnom konaní verejne prehlásia, že ak by mal akýkoľvek novinár strach o svoj život, aby sa ozval polícii, aby podal trestné oznámenia. HALÓ?!
Zavraždený Ján Kuciak podával trestné oznámenie na Mariána Kočnera za vyhrážanie sa, opreté o telefonickú nahrávku pred niekoľkými mesiacmi! A ako konala polícia?
Najprv sa to ťahalo a prehadzovalo ako horúci zemiak z oddelenia na oddelenie až spis po desiatkach dní polícia uzavrela s tým, že nejde ani len o priestupok.
Ak je aj vám zle v akej krajine žijeme a máte chuť to tu opľuť, pobaliť sa a okamžite odísť, ešte nie je všetkým dňom koniec. Jána Kuciaka a jeho snúbenicu už bohužiaľ nikto neoživí, no bolo by dobré si uvedomiť, aj medzi mladšími ľuďmi, že osud tejto krajiny nemôže byť neustále v rukách nadšených dôchodcov opantaných zopár desiatkami eur ktoré im vláda Róberta Fica na konci roka pošle ako Vianočný darček a oni potom utekajú ho okamžite opäť voliť.
Je potrebné, aby sme minimálne ten jeden, pre túto republiku osudný deň povstali a išli voliť (áno bohužiaľ, ani v roku 2020 to zrejme ešte nebude možné online), najbližšie to bude zrejme až 2020, myslime na to. To čo môžeme urobiť dnes, je podpísať sa napríklad v tejto petícii za odvolanie ministra vnútra Róberta Kaliňáka (SMER-SD) (rezort, ktorý má na starosti políciu) a policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorí viac ako pravdepodobne nezvládli svoju dôležitú úlohu postarať sa o to, aby sme sa my všetci v tomto štáte nielen že cítili bezpečne, ale neboli za svoju prácu napríklad popravení vo svojom vlastnom dome.
Zdroj foto: Facebook
