Časy “komunistov” sú už viac ako tri desaťročia v našich končinách minulosťou, teda minimálne ak hovoríme o socializme vo “východnom bloku”. Každopádne, ani demokracia nie je taká ideálna, ako si ľudia v roku 1989 mysleli. Alebo v akú verili.
Každopádne, nejdeme hodnotiť čo bolo lepšie vtedy a čo dnes. Avšak jeden z farmárov-účastníkov protestu porovnal Brusel a komunistov. Po 30 rokoch budovania rodinného podniku sa dostal podľa vlastných slov farmár Robert Kovács z Hronoviec na dolnom Pohroní do slepej uličky. Svoj príbeh povedal redakcií Pravdy.
„Počas kolektivizácie môjmu dedkovi skonfiškovali celý majetok, ktorý sa mi podarilo získať pred tridsiatimi rokmi späť. On mal doživotný zákaz pobytu v Hronovciach. Ja dnes hospodárim na 1 600 hektároch spolu s manželkou, so synom a s nevestou. Dovedna nás je so zamestnancami dvadsať päť. Spoločným úsilím sme vybudovali moderné hospodárstvo, ale mierime do bezvýchodiskovej situácie. Denne sa pýtam, aký zmysel mala všetka práca, kam vlastne vedú rozhodnutia Bruselu,“ začal.
„Môj dedo mal v päťdesiatych rokoch tzv. kontingenčnú knižku, kde mu štát predpísal, čo má pestovať. A čo teraz robí Brusel? Musíš 4 percentá pôdy úhorovať, inde urobiť zasa biopásy, predpisuje, kedy mám orať po žatve. Rozum sa mi z toho zastavuje. Viete, v čom je rozdiel medzi komunistami a Bruselom? Komunisti mali záujem, aby sa pestovalo a produkovalo jedlo pre ľudí tejto krajiny, ale títo tuším chcú, aby sme nič nedorábali. To je Absurdistan,“ horekuje, a zdá sa, že oprávnene, pán Kovács.
Dodáva, že mu vadí dvojtvárnosť Bruselu a trebárs i to, že zatiaľ čo Nemci vraj dostávajú dotáciu na hektár pôdy 330 eur ročne, slovenský farmár vraj dostáva sotva polovičnú sumu, „Pri vstupe do EÚ nám bolo sľúbené, že do siedmych rokov (teda do roku 2011) sa rozdiely v dotáciach dorovnajú. Nevyzerá to tak.“
„Veľké polia sme museli vlani rozdeliť na 50-hektárové tzv. biopásmi o šírke 12 metrov. To by ešte nebola katastrofa, keby sme biopás mohli normálne ošetrovať. Lenže my sme doň nesmeli vstúpiť, použiť žiadnu chémiu. Pred očami vám rástla burina a nesmeli ste nič celé mesiace urobiť. Dopestovali sme si karanténne a alergénne buriny, v biopásoch sa rozmnožili hraboše a na okolité polia sa rozleteli semená burín, na likvidáciu ktorých budeme musieť použiť ešte viac chémie. Toto všetko sa dialo a deje pod rúškom ekológie či ochrany životného prostredia. A aby nebolo málo, satelitmi nás pozorujú, čo pestujeme a ako vlastne hospodárime. Mimochodom, slovenskí úradníci boli ešte “ambicióznejší” ako tí bruselskí…“ dodáva člen Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorý na vlastnej koži pociťoval a dodnes pociťuje rozličné, podľa neho, zlé rozhodnutia kompetentných.
Zdroj: Pravda | Foto: Pixabay
