Tatry asi netreba nikomu predstavovať ani opisovať. Preto je asi zbytočné písať o nich zbytočné geografické či historické fakty, aspoň teda v tomto článku. Avšak návšteva našich veľhôr a postrehy z nich “donútili” nášho redaktora podeliť sa o niekoľko reálií.
O Vysokých Tatrách sa hovorí, že sú predražené, rovnako tak sa v dnešnej dobe ovplyvnenej vysokou infláciou či konfliktom na Ukrajine často píše o tom, že drahé je vlastne všade všetko a bežný človek je rád, že zaplatí účty a kúpi si jedlo. Všetko ostatné je nadštandard.
Postreh č. 1
Netreba chodiť okolo horúcej kaše. Ceny v Tatrách rozhodne nie sú nízke a dovolenka v Tatrách určite nie je zadarmo. Ak ale hovoríme o ubytovaní, cena aj veľmi pekných apartmánov či privátov nie je prakticky o nič vyššia ako keby ste šli na rovnaký počet dní do podobného ubytovacieho zariadenia v Žiline, Nitre alebo Banskej Bystrici. Samozrejme, ak nechcete ísť do nejakého luxusného hotela trebárs priamo na Štrbskom Plese.
Postreh č. 2
Že by ľudia nemali peniaze? No, nemožno tvrdiť, že si každý môže dovoliť dva týždne bývať v 5-hviezdičkovom hoteli a jesť v najdrahších reštauráciach. Ale aj ostatné dni dokázali, že Slováci majú viac peňazí ako by sa mohlo zdať na základe “plaču” pod príspevkami na Facebooku.
Fronta na lístky na pozemnú lanovku zo Starého Smokovca na Hrebienok (obojsmerná 15 eur na osobu) bola taká enormná, že na tú najbližšiu sa mnohí ani nedostanú (kapacita je ďaleko nad 100 ľudí) a musia počkať na ďalšiu. Fotku tu nepridáme, keďže je na nej až príliš veľa ľudí, ktorí by možno moli mať problém s tým, že sú bez súhlasu vyfotení a zverejnení. Ale po nástupe ste radi, že dýchate a tých pár minút do výstupu sa zdalo nekonečných.
Vlaky TEŽ (Tatranské elektrické železnice) a OŽ (ozubnicová železnica) praskali vo švíkoch ľuďmi všetkých kategórií, pri prechádzkach po sprístupnených tatranských chodníkoch nie je minúta bez toho, aby ste niekoho nestretli a na takom Štrbskom plese dokonca už ani autá nemali kde parkovať. Lyžiarov bolo taktiež dosť na svahoch i bežkárskych tratiach. Takto chudoba nevyzerá.
Postreh č. 3
Na záver pohľad na reštauračné zariadenia. Tu je vidno, že rozhodne nie každý je ochotný sa ísť najesť do tých drahších reštaurácií a mnohí volia tie (vrámci možností) lacnejšie, niektorí majú väčšinu jedla so sebou alebo trebárs jedlo v Poprade, kde tá vysokohorská prirážka už nie je tak citeľná.
Avšak naozaj mnohým nerobí problém dať si “rýchly” hot-dog za 3 eurá, hoci doma si ho pokojne urobí za menej 50 centov. Ale aj čo sa týka gastronómie, tak sa nedá povedať, že by si ľudia odtŕhali od úst. A to nehovoríme o tom, že by do Tatier chodili len zbohatlíci. Vidno tu mnohé rodiny s deťmi, bežné partie priateľov či obyčajných seniorov.
Zdroj: Hitky | Foto: Depositphotos
