Austrália je piatym najväčším štátom sveta a zároveň najväčším členom Britského spoločenstva národov (Commonwealth), organizácie, ktorá združuje krajiny, ktoré majú historické alebo ústavné väzby na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Zmení sa to?
Každopádne, Austrália už dnes nie je kolóniou v pravom zmysle slova, veď ešte počas 19. storočia začala získavať čoraz väčšiu mieru samosprávy. V roku 1901 sa šesť britských kolónií spojilo do federácie pod názvom Austrálsky zväz (Commonwealth of Australia) a následne v roku 1931 po prijatí Westminsterského štatútu Austrália získala formálnu nezávislosť v legislatívnej oblasti. Tento akt znamenal, že austrálsky parlament sa stal nezávislý od britského parlamentu.
Veľká Británia a Austrália majú stále veľmi dobré vzťahy, vrátane tých obchodných, a majú mnohé spoločné zmluvy.
V Austrálii ale údajne už nemá veľká časť obyvateľstva záujem o súčasný status a prevládať má názor o tom, že by mal byť hlavou štátu Austrálčan, nie britský monarcha.
„Posledné dva týždne sa bavím s priateľmi, aktivistami a ďalšími. Väčšina ľudí o kráľovej návšteve skoro nevie a je im jedno. Som tu, aby som propagoval britskú kampaň, a pýtal sa, ako nás môže Karol reprezentovať a prečo sa za obrovské náklady austrálskych a britských daňových poplatníkov vydáva na túto krátku návštevu,“ uviedol Graham Smith, vodca britskej antimonarchistickej kampane Republika .
Čo sa týka ARM, tá sa predstavuje ako „vrcholný orgán usilujúci sa za austrálsky ľud o austrálsku republiku s Austrálčanom ako hlavou štátu“, ale republikánsky sentiment na kontinente šíri aj niektoré popredné politické postavy. Že by Austrália mala na čele štátu mať Austrálčana, v minulosti povedal aj tamojší premiér Anthony Albanese, uviedol denník Guardian.
Aktuálne sa tak zdá, že budúcnosť Austrálie závisí aktuálne na tom, ako sa rozhodnú Austrálčania.
Zdroj: Guardian | Foto: YouTube