NÁZOR | Všetci priaznivci športu si nepochybne všimli, že prakticky vo všetkých kolektívnych i individuálnych športoch sa neustále znižuje počet kvalitných slovenských reprezentantov. Spôsobené je to viacerými faktormi, pričom jedným z nich je aj finančná stránka problematiky. Je však riešiteľná?

Nedávno vyplávali na povrch informácie o tom, že česká vláda podporí šport mnohonásobne vyššou čiastkou, ako tá naša. Fanúšik športu, samotní športovci, rodičia detí, ktoré sa niektorému odvetviu venujú či tréneri a funkcionári samozrejme nie sú z toho nadšení a uvítali by zo strany štátu vyššiu podporu.

Je to možné? Áno, štát sa môže rozhodnúť prispieť na šport vyššou čiastkou, no zákonite by musel ubrať niekomu inému. Nejaký priaznivec športu s nadšením povie, nech sa nedáva toľko peňazí na cirkev, lebo on je ateista. Alebo nech sa nedávajú peniaze na kultúru, pretože on nikdy nešiel do divadla a nesleduje slovenské televízie a podľa neho hlúpe programy, ktoré ho nezaujímajú. Alebo na iné odvetvia, ktoré idú mimo “jeho záber”

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

Příspěvek sdílený Tomas Tatar (trto90) (@tomastatar90)

Každý by si však mal uvedomiť, že presne to isté si môže myslieť milovník umenia alebo riaditeľ nejakej školy o športe, pretože pre neho môžu byť futbalisti, hokejisti, tenisti alebo trebárs vodnopólisti len ľudia, čo sa namiesto “skutočnej” práce hrajú ako malé deti.

Treba teda rešpektovať všetky názory a hľadať riešenie, ako by mohol byť šport naozaj pozdvihnutý po stránke ekonomickej, z čoho by zákonite plynul následný výrazný progres a úspechy našich športovcov.

Ak teda existuje všeobecne uspokojivé riešenie, mohlo ním byť “niečo za niečo”. Čo by to v praxi znamenalo? Štát by mohol dať do športu viac peňazí, najmä do mláďeže, aby šancu trénovať, hrať a v budúcnosti reprezentovať a živiť sa športom mali aj deti z chudobnejších či početnejších rodín.

Na oplátku by sa však športovci museli zaviazať, že v budúcnosti by určité percento svojich príjmov preposielali naspäť do domáceho športu, kde by vďaka tomu mohli vyrastať ďalšie talenty. Stačí sa totižto pozrieť na špičkových futbalistov, hokejistov, prípadne zástupcov iných lepšie platených odvetví, z ktorých napríklad ešte za socializmu alebo aj po prevrate aj vďaka podpore štátu vyrástli úspešní a dobre zarábajúci ľudia.

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

Příspěvek sdílený Peter Sagan (@petosagan)

Niektorí aj sami a celkom dobrovoľne prispejú svojmu materskému klubu jednorazovo či opakovane nejakou tou sumou, poprípade vecnými darmi (výstroj, lopty, atď). Mnohí však vôbec alebo len veľmi smiešnou čiastkou. Pritom tí najlepšie zarábajúci si ročne polepšia o milióny eur, ďalší o státisíce. Takže aj 2-3 percentá z ich príjmov by sa mohli rovnať desaťtisícom eur. Práve oni sú možno jedinou nádejou pre svetlú budúcnosť slovenského športu, pre svoje materské kluby, pre zväzy.

Okrem priameho odvodu nejakej čiastky je taktiež super, ak sa nejaká bývalá hviezda rozhodne na záver kariéry vrátiť domov a vďaka tomu prilákať fanúšika na štadión, ako napríklad Jaromír Jágr, ktorého Kladno najmä vďaka nemu dokázalo vypredať mnohé zápasy českej Extraligy. Na Slovensko sa podobne v minulosti vrátili napríklad Jozef Stümpel alebo Žigmund Pálffy.

 

Zobrazit příspěvek na Instagramu

 

Příspěvek sdílený Žigmund Pálffy (@zigmund_palffy)

Foto: Instagram/Milanskriniar, Instagram/Zeechara33