V sobotu 10. novembra zasiahla celé Slovensko mimoriadne tragická správa. Vo veku nedožitých 65 rokov navždy odišiel do hereckého neba jedinečný herec, textár, hudobník a humorista Marián Geišberg. Rozlúčka s umelcom prebehla v nedeľu 18. novembra v novej budove Slovenského národného divadla.

Bratislava sa dnes v dopoludňajších hodinách ponorila do pochmúrnej atmosféry. Herecký svet sa totiž navždy lúčil s velikánom slovenského filmu, hudby i humoru, umelcom Mariánom Geišbergom. Nielen jeho rodina či kolegovia prišli dať posledné zbohom nezameniteľnej tvári domácej umeleckej obce, ale rozlúčky, ktorá sa konala o 11. hodine v novej budove Slovenského národného divadla, sa mohla zúčastniť i široká verejnosť.

Kolegovia Mariána Geišberga sedeli počas ceremoniálu na stoličkách umiestnených na pódiu, pričom rakva s nebohým hercom v divadle chýbala. Javisko však bolo plné kvetov, ktoré dopĺňali sviečky v rukách niektorých prítomných. Spomedzi množstva známych tvárí sa ako prvý pred trúchliacich postavil riaditeľ činohry SND Michal Vajdička, po ktorom nasledovali medzi inými Jozef Vajda, Ľubomír Paulovič, František Kovár Peter Šimun, pričom ako posledná vystúpila jediná žena Táňa Pauhofová.

Slová, ktoré chytajú za srdce

Nepochybne, Marián Geišberg bol obľúbeným umelcom, priateľom, ale aj pedagógom, pričom jeho vplyvom prešlo množstvo súčasných kvalitných hercov. Mnohí z nich venovali vo svojich príhovoroch zosnulému nádherné slová plné bolesti, pričom sálu ovládol smútok, vďačnosť i krásne spomienky.

Riaditeľ činohry SND Michal Vajdička

„Odišiel mi priateľ, uprostred vety, uprostred nedopovedanej myšlienky. Odišiel priateľ, ktorý ma uvádzal do divadelnej rodiny, ktorý mi otvoril náruč a oči, ukázal vesmír, prijal ma k sebe a hoci som vyrastal s jeho úžasnými synmi, viedol so mnou rovnocenný dialóg. Keď niekto odíde, vždy to bolí viac tých, ktorí ostanú a o to viac tých, ktorí ho milovali. Odišiel mi priateľ a mňa to veľmi bolí. Ťažké je hovoriť, prosím odpustite.“

František Kovár

„Spomínaš si, keď sme hrali Cyrana v Hviezdoslavovom divadle? Bolo o päť minút pol siedmej a ja som ti zatelefonoval ‘Maroško, kde si?‘ ‘Na streche domu vo Vlčkovciach, vymieňam škridle. A čo potrebuješ?‘ ‘Chýbaš mi v šatni, lebo hráme Cyrana‘, hovorím. ‘Čo?‘ A v mobile som počul, ako si sa zošuchol k rebríku, povedal si, ‘O siedmej som v kostýme na javisku!‘ Dodnes nechápem, ako si to stihol, ale slovo si dodržal, lebo ty si vždy dodržal, čo si povedal,“ spomínal Kovár, ktorého reč vyvolala slzy i smiech.

Táňa Pauhofová

Obľúbená herečka SND vystúpila pred trúchliacich ako posledná, pričom svoju reč venovala fotografii Mariána Geišberga, otočená chrbtom k publiku. „Maroško náš, ocko. Leť slobodne, voľne, ľahučko a potichu. Lebo načo o tom a pri tom veľa rozprávať. Treba sa sústrediť na samotný let. Pozerám sa na teba a teda, môžem ti povedať, že strašne to bolí, lebo som si na tú tvoju hmatateľnosť zvykla a považujem ju za úplne najprirodzenejšiu súčasť aj svojho bytia. A pozerám sa na ten tvoj let aj s ohromnou láskou, s veľkou vďakou a obdivom, že som, že sme, mohli byť súčasťou tej tvojej voňavej človečiny, tej tvojej rebélie, kumštu. A že si nám dovolil vziať si z teba, koľko sme chceli. Vidíš, tak si ťa nosíme v sebe, pretože keď niekoho veľmi ľúbiš, tak sa stávaš aj ním. Si perfektný v celej tej svojej širokej palete seba. Prázdno po tebe si znova napĺňam tebou. Veľmi ti ďakujem a bozkávam ťa, Poseidon.“

Zdroj: cas.sk | Foto: Facebook/Marian Geisberg