IQ, a teda inteligenčný kvocient, je pojem, ktorý sa používa pomerne často aj v bežnej reči. Záklaadná definícia hovorí, že inteligenčný kvocient alebo IQ je číslo opisujúce inteligenciu človeka v pomere k ostatnej populácii. Dá sa ale jeho výška ovplyvniť? Je možné ho zvyšovať alebo znižovať? Na túto otázku existuje viac ako jedna odpoveď.
Vedecky zameraný web Livescience položil piatim špičkovým odborníkom z rozličných oblasti psychológie, profesorom z prestížnych amerických univerzít, rovnakú otázku: „Je možné zmeniť výšku svojho IQ?”. A ani oni sa úplne nezhodli, keďže sa na túto otázku pozerali z rozličných uhlov pohľadu.
Vo všeobecnosti sa na základe slov odborníkov dá tvrdiť skôr to, že hodnota IQ je vrodená a to, čo sme schopní ovplyvňovať učením sa, cvičením “mozgových závitov” a podobne, nemá so zmenou hodnoty IQ nič spoločné. Môžeme nadobúdať určité nové schopnosti, vedomosti, zručnosti, skúsenosti a tým sa stávať múdrejšími a schopnejšími, no to neznamená, že sa zvýši IQ.
Avšak ak hovoríme o IQ z uhla pohľadu definície o pomere inteligencie človeka vrámci spoločnosti, tak možno tvrdiť, že učením sa a mentálnym pracovaním na sebe je možné ho zvýšiť a predbehnúť tak ľudí, ktorým sa premýšľať nechce a tým svoj potenciál zabíjajú, znižujú.
Aj preto viacerí odborníci vlastne hovoria, že najlepšie sa dá vidieť rozdiel v inteligencii u detí, pretože dospelí ľudia už majú veľké množstvo skúseností a nadobudnú toľko poznatkov, že “prirodzená” vrodená inteligencia je už u dospelých skreslená a vzdelávaním a samostatným riešením problémov sa zmazávajú rozdiely.
Veľmi dobrým príkladom zmazania inteligenčného rozdielu je napríklad nejaká logická slovná úloha na základnej škole. Učiteľ by dal piatakom náročnú úlohu, ktorá by bola z osnov pre siedmakov. V triede by ju dokázali vyriešiť trebárs traja žiaci s IQ nad 120.
Následne by ju vysvetlil, dal žiakom ďalšie dve či tri obdobné a zase ich vysvetlil. Potom by im dal jednu ďalšiu podobnú vypočítať “na ostro” a odrazu by sa k správnemu výsledku dostali trebárs dve tretiny triedy, pretože mnohí priemerne a možno aj ľahko podpriemerne nadaní žiaci by svojou snahou a tým, že s týmto typom úlohy mali skúkenosť, dokázali zmazať “inteligenčné manko”.
Alebo postavenie ľudí pred akúkoľvek úlohu, nemusí byť práve matematická, s ktorou nemali predtým skúsenosť. Práve vtedy sa najlepšie prejavuje kreativita spojená s inteligenciou jednotlivca.
To, v čom sa odborníci zhodujú, je skutočnosť, že ľudia by sa mali snažiť so svojim mozgom pracovať, cvičiť ho, premýšľať, diskutovať, hľadať riešenia, rozvíjať sa, pretože práve vďaka tomu dokážu naplno využiť svoj vrodený potenciál, svoje IQ.
Navyše, ako každý jeden odborník dodáva, samotné IQ je bez rozvoja osobnosti a správneho využitia len bezvýznamným ukazovateľom, ako trebárs je pre majiteľa auta na slovenských cestách zbytočné, že jeho maximálka je 250 km/h, keď aj tak môže jazdiť maximálne 130 km/h po diaľnici a 50 km/h po meste.
Zdroj: Livescince | Foto: Depositphotos
