Jej príbeh zdieľajú tisícky ľudí a súcitia s ňou všetci, ktorí si jej priznanie prečítali.
Podelila sa oň na Facebooku na stránke Priznania žien. Jej životná cesta zaujala mnoho Slovákov a prinútila sa zamyslieť nad svojím životom.
“Čítam tu tie príspevky a je mi do plaču. Mať tak vaše problémy…ale od začiatku,” začína svoje rozprávanie mladá žena. Vydala sa ako osemnásťročná za najlepšieho kamaráta a zároveň prvú lásku. Odsťahovali sa do Francúzska, kde si jej manžel našiel dobre platenú prácu. Neskôr sa zamestnala aj ona. Tvrdí, že na mladý vek si žili vysoko nad priemer a každý mesiac leteli domov k rodine alebo oni k nim.
Po troch rokoch ostala tehotná a páriku sa narodil Filipko. Keď mal pol roka, žena ostala tehotná znovu. “Prišlo to nečakane, ale zvládli sme to. K malému pribudol Šimonko. Nebolo šťastnejšej rodinky. Malí šintri rástli a keď mali štyri a päť rokov, tehotenský test ukázal dve čiaročky,” rozpráva. Tešili sa z toho. Neskôr sa vraj ukázalo, že do rodiny pribudne dievčatko. Chlapci sa z toho veľmi tešili a muž sa o mňa staral ako o princeznú.
Týždeň pred pôrodom si otec s chlapcami vyrazil na výlet, aby ona načerpala silu. Po asi hodine ako boli preč, dostala silné bolesti a musela ísť do nemocnice. “Začínala som rodiť. Keď sa Timea narodia, sestry okolo mňa behali bez úsmevu, na sále bol chaos, malú mi nechali pri sebe. Ja som nechápala, čo sa vlastne deje,” začína Slovenka so smutnou časťou príbehu. Po tom, ako prišla na izbu, ju tam čakal psychiater a policajti.
[sociallocker]“Policajti mi oznámili, že moji chlapci, moji traja muži, moje všetko, sa mi už nikdy domov nevrátia. Zahynuli na ceste na výlet. Kým ja som privádzala na svet našu vytúženú dcéru, oni z neho odchádzali,” pokračuje v hroznom príbehu. Dodáva, že musela bojovať s pocitom, aby nevyskočila z okna. “Plakala som, hrýzla, kopala, pomočila som sa, pošpinila. Ale nič z toho mi už nevrátilo,” zdôverila sa.
Ale ako sama hovorí, musela začať žiť pre malú. “Stále sme samé. Malá spáva s fotkami ocka a bračekov, a ja na ňu smutne pozerám. Spolu si poplačeme a ja jej rozprávam akí boli. Je to už 7 rokov ale ja to cítim ako včera,” uzatvára svoj príbeh. “Tak len toľko k vašim problémom,” dodáva.
Zdroj: Facebook/Priznania žien | Foto: depostiphotos.com[/sociallocker]
